Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií.




KVETY | ZÁHRADKA | OKRASNÁ ZÁHRADA | ZDRAVÁ VÝŽIVA | RECEPTY | PORADŇA | KUTIL | ENCYKLOPÉDIA | DOM A CHALUPA |                               ADRESÁR | REKLAMA | KONTAKT

NÁPOJE | ŽIVOTNÉ PROSTREDIE | ZAUJÍMAVOSTI | DOBRÉ RADY | GARDEN PARTY | VÝSTAVY | DISKUSIE K ČLÁNKOM                                                             MAPA STRÁNOK
Hľadať na stránkach

Nájdete nás aj
na FaceBook-u

Nájdete nás aj
na Youtube

Dreviny
PartnePartneri

Naposledy pridané


Najčítanejšie

Figovník (Ficus Carica) na záhrade dátum pridania
29-03-2007


Keď hovoríme o fikuse ako o izbovej rastline a figách usušených v balíčku, sú mnohí ľudia v rozpakoch, či tu je nejaká súvislosť. Je i nie je.


Vonkajšia výsadba
Vyberieme maximálne teplé miesto v závetrí pred južnou stenou. Figovník miluje slnko. Má veľa povrchových koreňov, ale súčasne preniká do hĺbky. Plochu minimálne 1m2 prekypríme a vylepšíme značným prídavkom kompostu do hĺbky nejmenej 40 cm. Zásoby živin by mali byť vysoké, vrátane vápníka, len s dusíkom opatrne. Figovník sadíme v apríli minimálne 50 cm od steny, mierne hlbšie (asi o 5 cm) a počas leta výdatne zalievame. Výhonky vedieme rovnobežne so stenou. V decembri pružné letorasty opatrne postupne ohneme k zemi, zaistíme proti uvolneniu a zakryjeme aspoň 30 cm pôdy, lístím, slamou alebo iného vzdušného izolačného materiálu. Na mrazuvzdornosť sa názory líšia a iste sú značné rozdiely medzi odrodami. Letorasty vydržia niečo medzi –9 až –16 °C. V našej priemernej zime nechránené na povrchu pôdy pomrznú pravidelne. Vďaka veľkej regeneračnej schopnosti však na jar figovník opäť raší. Odkrývame v polovici apríla a prihnojíme krík dávkou 50 až 100 g Cereritu. Ker tvarujeme vyrezávaním silnejších vetví tak, aby sme mali stále mladé ohybné výhony. Aj keď májové mrazíky niekedy spália listy, dosiahneme čoskoro ker 1,5 m i viac. Zrelé figy budú na jeseň na jednoročnom a dvojročnom dreve.

Výsadba v nevyhrievanom skleníku (fóliovníku)
V skleníku, kde na jar urýchľujeme zeleninu a neskôr sadíme papriku a uhorky, je figovník výhodné umiestniť na severnú stranu, aby netienil. Dobre znáša suchý vzduch a vysoké teploty. Cez leto sa rastlina veľmi rýchlo vyvíja a je ju nutné niekedy zaštipnúť alebo vyviazať ku konštrukcii, aby sa vošla do skleníka. Na zimu nemusíme nakopcovať, ale priestor okolo vetví vyplníme čo najvyššie úlomkami polystyrénu, vrecovinou a podobnými materiálmi, ktoré nám neuletia. Od decembra do apríla nezalievame. Veľká vzdušná vlhkosť môže viesť k plesniveniu prezimujúcich mladých figovníkov.
Zber týchto plodov je v lete, ďalšie dozrievajú na jeseň. Ker udržujeme nezahustený.

Pestovanie v prenosných nádobách
Figovník je silno rastúcou drevinou a nádoba vhodná pre neho za niekoľko rokov musí mať priemer aspoň 30 cm, čo predstavuje hmotnosť viac ako 20 kg. To je závažné, najmä ak ho sťahujeme po schodoch. Figovník sadíme do čo najlepšej hum. pôdy a každoročne meníme hornú vrstvu. Pri presádzaní je často nutné



odrezať niektoré silné korene, čo dobre znášajú. Počas leta priebežne prihnojujeme plným hnojivom, prípadne i na list (0,2% roztok).
V nádobách si vzhľadom k bezmrazému zimovaniu môžeme vytvoriť veľmi elegantný stromček na nízkom asi 40 cm kmeni s 5 až 7 vodorovne odstávajúcimi konármi. Vzhľadom k tomu, že figovníku opadávajú listy, je možné prezimovať v ktoromkoľvek, i tmavom, priestore s teplotou tesne nad nulou. Zalievame veľmi opatrne. Figy môžeme mať, ako z prezimovaných plodov, tak aj na jeseň. Pri náhlych teplotných zmenách po prenášaní však môžu opadať.
Ak už je jesenný transport neúnosne namáhavý, vykopeme na zahrade na suchom mieste jamu a sem figovník spustíme. V tomto prípade ho ale pestujeme v tvare kríka.


Sadeničky figovníka bývajú sa dajú bežne získať u pestovateľov subtropických rastlín, v špecializovaných záhradnictvach a na výstavách. Sami si figovník môžeme ľahko vypestovať z jednoročných vyzretých vetví. Drevnaté odrezky odoberáme na jeseň v dĺžke 10 až 20 cm a necháme chvíľu vo vode, aby nezaschol latex. Uchováme do jari v bezmrazitom prostredí tesne nad nulou v mikroténovom sáčku s vlhkým perlitom.
Sadíme do ľahkého substrátu tak, aby horné očko bolo asi 2 cm nad pôdou, v prostredí teplom 20 až 25 °C. Pestovanie zo semien nie je vzhľadom k uvedeným opeľovacím pomerom vhodné. Niekoľko sadeníc však ľahko získame odrezávaním zo starších kríkov.


Najlepšie sa pochopiteľne figovníku darí pri pestovaní vo voľnej pôde v skleníku, ktorý je vyhrievaný len tesne nad nulou. Naopak, „sušenie“ v malom kvetináči blízko ústredného kúrenia bez vegetačného pokoja, nie je pre túto drevinu šťastné.

Autor: Roman Baro
   

verzia pre tlač

Reakcie na článok počet príspevkov: 0




Vaša reakcia:


Podpis:


Odpovedzte na kontrolnú otázku: Akú farbu má SNEH?
(bez správnej odpovede automat nezaznamená Váš príspevok,
a obsah, ktorý ste napísali, sa stratí)








Partnerské portále

Posledné reakcie

Reklama



Najdiskutovanejšie

KVETY | ZÁHRADKA | OKRASNÁ ZÁHRADA | ZDRAVÁ VÝŽIVA | RECEPTY | PORADŇA | KUTIL | ENCYKLOPÉDIA | POHĽADNICE | ADRESÁR | REKLAMA | MAPA STRÁNOK | KONTAKT
Obsah stránok je predmetom autorsko-právnej ochrany v zmysle Autorského zákona č.387/1997 Z.z. v platnom znení. Delphine Computers & Software Studio