Aby sme aspoň okrajove pochopili problematiku spolužitia človeka s kvetinami, musíme si uvedomiť, že rastliny majú niekoľko funkcií.

Predovšetkým ako živé, rastúce a chlorofyl obsahujúce bytosti vykonávajú základnú biologickú činnosť, t.j. produkujú zelenú hmotu ako komplex ostatných organických látok a reprodukujú kyslík, ktorý je nevyhnutný pre život. Prijímajú oxid uhličitý obsiahnutý v okolitom prostredí. Treba však dodať, že intenzita asimilácie oxidu uhličitého a produkcie kyslíka sa viaže na spolupôsobenie svetelných lúčov, slnečnej energie, môže sa teda uskutočňovať jedine pri dostatočnom osvetlení.
Vytvárajú aj rôzne produkty, ktoré zbavujú rastliny a ich okolie choroboplodných zárodkov; svojimi éterickými olejmi a fytoncidmi odpudzujú mnoho druhov hmyzu, ktoré sú pre človeka nepríjemné a obťažujúce.
Svojím elektrickým potenciálom vzbudzujú elektromagnetické pole vhodné pre pobyt ostatným, predovšetkým živočíšnym organizmom. Ich éterické oleje a aromatické látky môžu byť však pre človeka škodlivé, ba až nebezpečné pre jeho život. Tak napríklad veľká kytica plne rozkvitnutých konvaliniek umiestnená v malej uzavretej miestnosti môže človeku spôsobiť značné ťažkosti. Rovnako môže pôsobiť aj orgován, niektoré orchidey a kvety tropických rastlín.





V niektorých rastlinách sú látky, ktoré pôsobia ako najprudkejšie jedy (indiánske kurare), omamné látky (makovicové ópium), ktoré však aplikované v slabých koncentráciách majú liečivý účinok. To sa netýka len tropických rastlín pestovaných aj ako okrasné a skleníkové kvetiny, ale aj našich domácich bylín, trvaliek a drevín, ktoré tak často a s obľubou umiestňujeme do váz. Toto všetko je hygienické pôsobenie.
No kvety na nás pôsobia najmä esteticky. Toto pôsobenie je dané jednak charakterom vzrastu rastlín, tzv. habitom, inými slovami mohutnosťou, rozkonárením, formovaním a utváraním výhonkov, vetiev, poplazov, vzpriamenosťou, ovisnutým alebo ovíjavým a otáčavým rastom, krátko utváraním tela rastliny.
Tieto skutočnosti vystupujú do popredia najmä pri niektorých skupinách rastlín, ako napr. pri kaktusoch a sukulentoch. Ďalším dôležitým prvkom je rozloženie a tvarovanie jednotlivých častí tela rastliny, predovšetkým listov, ich skladba, listová mozaika, tzv. textúra. Niektoré rastliny majú jemnú textúru (brečtan, plavúnka, paprade, trávy), iné hrubú (fikusy, filodendrony), kým ďalšie tvoria prechodné tvarové nuansy.
Iným dôležitým prvkom estetického pôsobenia kvetín je ich farebnosť, a to jednak farebnosť vlastného kvetu alebo súkvetia, jednak farebnosť listov, stvolov, stoniek a vetvičiek. Toto všetko si treba uvedomiť a podľa toho upraviť vzájomné kombinácie rastlín navzájom i vo vzťahu k ich okoliu.