V posledných rokoch je po dažďoch veľa slizniakov, ktoré dokážu zničiť celé záhony. Je to v dôsledku ekologickej nerovnováhy. Slimáky a medzi nimi i tie bez ulít majú svoje miesto v ekosystéme, ale v prirodzenom prostredí majú dosť nepriateľov, ktorí ich požierajú. Prílišnou chemizáciou sme zo záhrad vyhnali ježkov, ropuchy, bojujeme s krtmi, nevidno jašterice, slepúchov, užovky. Tak slizniaky majú voľné pole pôsobnosti, škodia a rozmnožujú sa.
Keď sa slizniaky objavia, je obyčajne neskoro. V tomto roku prvé daždivé obdobie začiatkom júna spôsobilo kalamitu len na niektorých miestach. Keď po krátkom horúcom období prišli ďalšie dažde, zrazu sa slizniaky objavili všade. Na ich prípadný výskyt sa malo myslieť práve v dobe po dažďoch.

Slimáky všeobecne sú obojpohlavné živočíchy. Navzájom sa oplodnia a potom každý z páru znesie vajíčka, aj 300 až 400 kusov. Vajíčka znášajú do dier v pôde, pod kamene, dosky, vo fóliovníkoch medzi pôdu a fóliu, v skleníkoch pri stenách. Polievaním v uzavretých priestoroch alebo dažďami vo voľnej prírode sa pôda udržuje vlhká a po troch, štyroch týždňoch sa vyliahnu mladé. Pri dostatku potravy rýchlo rastú a kolobeh pokračuje.

Záhradkár by sa mal podľa svojich možností pokúsiť udomácniť vo svojej záhrade niektorého prirodzeného predátora.
Napríklad sa nevie, že slimák záhradný s ulitou sa živí vajíčkami slizniakov. Netreba preto tohto slimáka zbierať alebo vyhadzovať zo záhrady, ale naopak, snažiť sa, aby v záhrade bol.
Keďže slizniaky potrebujú a milujú vlhkú pôdu, lebo len po nej sa môžu pohybovať, mal by sa povrch pôdy udržiavať suchý, V čase výskytu slizniakov by sa nemalo polievať večer, ale ráno.