Keď sa ľuďom poštastí, že môžu na kúsku voľnej zeme realizovať svoje estetické predstavy, dopúšťajú sa zväčša stále rovnakých chýb. Napríklad nedbajú pri sadení rastlín na osvetlenie, nároky na pôdu a iné potreby rastlín. Potom časť výsadieb neprežije dve zimy. Na uvoľnené miesta doplnia iné rastliny, ktoré v podstate nezapadajú do koloritu skalky.

Čo robiť, kým postavíte svoju prvú skalku?
Odporúčame navštíviť napríklad vápencové pohorie v Karpatoch. Pozrite sa, ako tvorí skalku.
Alebo navštívte výstavu a botanickú zahradu. Naučte sa poznať najbežnejšie druhy, zistite si niektoré latinské mená



rastlín. Prečítajte knihy, ktoré vychádzajú z našich klimatických podmienok. Poučte sa o nárokoch rastlín, rýchlosti rastu. Inšpirujte sa u susedov, oceňte dobré nápady a odhadujte, kde došlo k chybám. Podľa klimatických a pôdnych podmienok si spravte orientačný zoznam druhov, ktoré budete hľadať. Zistite, aké veľké budú rastliny po desiatich alebo dvadsiatich rokoch.
Nezabudnite - žiadna záhrada nie je dosť veľká, aby sa do nej vošlo všetko, čo by tam byť mohlo. Vždy lepšie vyzerajú a aj sa udržujú súvislejšie plochy, než chaoticky rozmiestnení jedinci.
Väčšie kamene sú sice náročnejšie na prepravu, ale iba z malých kamienkov sa tvorí ťažko.
Skalka musí mať svoje opodstatnenie a ak už je na rovine, mala by aspoň nadväzovať na stenu. Sopka uprostred trávnika je bizardné dielo.
Dreviny vysádzajte opatrne. Nevysádzajte ich na väčšiu časť priestoru, najmä v popredí.
A aj keď sa vám podarí, že po celý rok bude čosi na skalke kvitnúť, nezabúdajte i na subtílne letničky.

Už stačilo toľko rád. Aj tak každý staviame po svojom. Problém je len v tom, že skalka je dielo, ktoré môže vydržať niekoľko desaťročí. Ľudský život môže byť pre nápravu chýb krátky.