Keď porovnáme obsah základných živín N, P, K maštaľného hnoja a záhradného kompostu, zistíme, že medzi nimi nie sú podstatné rozdiely. Kým kompost je rozložená organická hmota z vlastnej záhrady, maštaľný hnoj môže obsahovať rôzne zárodky chorôb alebo škodlivý hmyz.
Čerstvým maštaľným hnojom by sa preto nemalo hnojiť, ale tiež by sa mal kompostovať, aby sa rozložil a bol prijateľný pre rastliny.

Takže nie je potrebné zháňať hnoj, ale radšej kompostovať. Teraz, keď už opadlo lístie, nepáľme ho, ale kompostujme. Na tienistom mieste treba nájsť plochu na trojkompost, čo znamená, že z jednej jamy ťažíme, v druhej jame kompost vyzrieva a tretiu jamu navážame.

Pálením lístia namiesto kompostovania strácame veľmi dôležitý uhlík, ktorý rastliny získali dýchaním oxidu uhlíka. Pre úrodnosť kompostu je veľmi dôležitý pomer medzi uhlíkom a dusíkom, mal by byť najmenej 10:1. Keď lístie spálime, uhlík sa vracia do atmosféry a prispieva ku skleníkovému efektu. Aj preto je dobré, aby záhradkári lístie nepálili, ale kompostovali. Urobia tak pre svoju záhradu to najlepšie.