Pri výseve zeleniny musíme dbať na skutočnosť, z akej zemepisnej šírky pochádza.
Jednotlivé druhy nielen zelenín, ale všeobecne rastlín sa vďaka cestovaniu a doprave z kontinentu na kontinent rozšírili a dnes prakticky nerozoznávame odkiaľ čo pochádza.
Zeleninu, ktorá pochádza z našich zemepisných šírok môžeme vysievať do studenej zeme skoro na jar, dokonca i pred zimou.
Rastliny z južnejších oblastí neskôr a teplomilné rastliny, pochádzajúce z oblastí, kde v zime nemrzne môžeme do voľnej pôdy vysievať až v druhej polovici mája.
Ak chceme úrodu urýchliť, musíme z týchto rastlín v teplom prostredí najprv vypestovať priesady a až tie vysadiť pod holé nebo.
Do studenej pôdy - od 5 do 100C možno siať mrkvu, petržlen, paštrnák, cibuľu, pór, mak, pažítku, hrášok, špenát, kôpor.
Teplota pôdy od 10 do 15oC je vhodná na výsev cvikly, reďkovky, zeleru.
Do teplej pôdy 20 až 30oC sa môžu vysievať
teplomilné rastliny ako kukurica, rajčiak, paprika, melón, uhorka, tekvica, baklažán, fazuľa.
Teplota pôdy sa dá merať teplomerom, no jednoduchšie je vedieť, že ohrev pôdy kopíruje priemernú dennú teplotu s oneskorením asi dva týždne. Keď sa teda ovzdušie po skončení zimy ohrieva, teplota pôdy sa oneskoruje. Naopak, s príchodom chladného počasia po skončení leta, pôda chladne pomalšie ako ovzdušie a teplota pôdy je taká, aká bola teplota ovzdušia pred dvoma týždňami.
