Mimovládne ochranárske organizácie z Ekofóra považujú dnešné vyjadrenia Ministerstva životného prostredia o premnožení lykožrúta za súčasť mediálnej kampane, obhajujúcej ťažbu dreva a postreky pesticídmi v prírodných rezerváciách. Podľa prírodovedcov z Ekofóra je totiž lykožrútova kalamita reakciou lesného ekosystému na nevhodné lesnícke postupy hospodárenia, zamerané najmä na maximalizáciu ťažby dreva. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Ekofóra Juraj Smatana.

Ako sa v správe združenia uvádza, problém lykožrútov sa netýka len chránených oblastí. Je to problém smrekových lesov, zväčša vysadených človekom. Dokazuje to skutočnosť, že prirodzené zastúpenie smrekov v slovenských lesoch je asi




štvorpercentné, v skutočnosti však predstavuje až 27 %. "Príroda sa bráni tomuto neprirodzenému stavu, zapríčinenému lesníkmi a dokazuje to zvýšeným výskytom veterných a lykožrútových kalamít v premenených lesoch," tvrdia ochranári. Podľa predstaviteľov Ekofóra medzi najviac postihnuté územia patria Kysuce a Spišská Magura, kde je dovolené vyťažiť každý spadnutý strom a v boji s lykožrútmi použiť aj chemické látky, pesticídy.

Lykožrútove kalamity zákonite nasledujú po vetrových kalamitách. Celý cyklus trvá päť až sedem rokov. "Lykožrút v ňom zohráva podobnú úlohu, ako dážďovka v pôde. Od roku 2004 dosiahla populácia lykožrútov maximum tohto roku. Veľa odumretých stromov sa dá očakávať ešte aj v nasledujúcom roku. Ak sa nezopakuje ďalšia veľká veterná kalamita, potom dôjde k poklesu," tvrdia ochranári. Podľa nich sú lykožrúty prirodzenou súčasťou lesa, ktorý sa dokáže obnoviť bez pomoci človeka. "Kalamitám sa nedá zabrániť, pokiaľ budú naši lesníci zotrvávať pri zastaraných metódach hospodárenia. Moderná lesnícka veda pozná príčiny, vedúce k lykožrútovým kalamitám," myslia si ochranári.