Nemám na mysli pasienkové využívanie v štýle Holandska, Dánska, niektorých oblastí Francúzska a Nemecka kde vysokou intenzitou obhospodarovania, najmä vysokými dávkami hnojív a vysokým zaťažením zamorili pôdu a vodu dusičnanmi a nitrátmi. Mám na mysli racionálne využívanie, kedy dochádza k rovnováhe medzi odberom hmoty z lúk a pasienkov a ich spätným dodaním cez hnojenie a exkrementy pasúcich sa zvierat. V takom prípade sa zachováva ráz a biodiverzita krajiny, produkuje sa mlieko a mäso vysokej kvality, odchovávajú sa zdravé mladé zvieratá vhodné na ďalší chov a plemenitbu, zlepšuje sa zdravotný stav a predlžuje dlhovekosť zvierat.

Trávny porast je živý organizmus, ktorý počas sezóny mení svoje vlastnosti i živinové zloženie a reaguje na klimatické podmienky i spôsob využitia. Využívanie trávnych porastov pasením je najstarší a najprirodzenejší spôsob ich obhospodarovania a zároveň aj výživy prežúvavcov. Výmery a produkčný potenciál trávnych porastov najmä v podhorských a horských ich predurčujú na to, aby hmota z nich tvorila základ výživy hovädzieho dobytka a oviec. Pre jeho vyššiu produkčnú účinnosť je potrebné trávne porasty využívať v období pasienkovej zrelosti. Príliš mladý porast má nízky obsah sušiny, vlákniny a veľký nepomer živín. Starý porast má vysoký obsah sušiny a vlákniny čo znižuje jeho príjem a je chudobný na živiny (tabuľka 1).

Kým v prvých 3 fenologických štádiách je schopná dojnica prijať cez pasienkový porast 14,5 - 16 kg sušiny a vyprodukovať 20 litrov mlieka, v posledných dvoch je príjem len 10 - 12 kg a produkcia mlieka 1-7 litrov.

Veľa poľnohospodárov pozerá na trávny porast ako na niečo, o čo sa netreba starať - čo rastie samo. Pri každom odbere hmoty však dochádza k poklesu živín v pôde a následne aj v poraste. Časť z nich sa vráti procesmi v pôde, pôsobením ďatelinovín, dažďa a časť cez výkaly pasúcich sa zvierat. A práve pasúce sa zvieratá dokážu vrátiť do pôdy ich veľkú časť.
V tabuľke 2 sú odporúčané množstvá živín, ktoré treba do pôdy dodať. Ich množstvo záleží na spôsobe a frekvencii využívania:

V tabuľke uvedené množstvá neplatia vždy a všade, záleží na konkrétnych pôdnoklimatických podmienkach (obsah humusu a minerálnych látok v pôde, pH pôdy, zrážková činnosť a i.) a floristickom zložení porastu. Poukazujú však na deficit živín na lúkach a pasienkoch ku ktorému dochádza pri neustálom odbere živín cez trávny porast bez ich spätného dodávania do systému. Pôda sa s každým odberom ochudobňuje a dochádza nielen k zníženiu množstva, ale aj k porušeniu rovnováhy medzi živinami, čo následne môže mať negatívny vplyv na zdravie zvierat. Hodnoty v tabuľke ukazujú na zjavný rozdiel medzi dávkovaním živín pri kosení a pasení. Pri kosení 2x ročne je potreba hnojenia na úrovni 30 kg N a P v čistých živinách. Pri pasení začína hnojenie až pri troch a viac pasienkových cykloch a navyše množstvá hnojív sú oveľa nižšie.

V jednom z našich pokusov s pasením jalovíc sme jednu časť pasienkového areálu tvoreného TTP hnojili dávkou 2x 30 kg N a 1x 30 kg P ročne na ha. Dosiahli sme 5 spásacích cyklov. Výsledky úrody a obsahu živín v poraste sú v tabuľke 3.

Z nich je zrejmé, že dávka hnojiva zvýšila úrodu takmer o 100 %, obsah N-látok o 7 % a obsah energie o 8 %. Takéto zvýšenie v poraste sa prejaví zvýšenou produkciou mlieka (Tabuľka 1) o 2 - 5 kg na kus a deň a v prírastkoch jalovíc o 100 až 200 g denne. Je to málo?

Švajčiari a Rakúšania v horských oblastiach majú cieľ vyrobiť 75 % mlieka z objemového krmiva - počas pasienkovej sezóny z trávneho porastu a len 25 % úžitkovosti dosiahnuť cez jadrové zmesi. To znamená, že pri dennej produkcii 20 kg mlieka vyprodukovať 15 kg z paše. Je to možné? Áno. Podľa hodnôt z tabuľky 1 to pri pasení v prvých fenologických fázach porastu nie je problém a oni to aj dosahujú. V posledných je to nedosiahnuteľné. V obidvoch krajinách sa lúky a pasienky racionálne hnoja. Súvisí to s trvalou udržateľnosťou hospodárenia. Priority poľnohospodárskej politiky v týchto krajinách sú:
1) produkcia zdravých potravín
2) využívanie všetkej poľnohospodárskej pôdy (krajinotvorba)
3) trvaloudržateľný stav (zamestnanosť, tradície, špecifické regionálne výrobky)

Ak nezmeníme pohľad na využívanie trávnych porastov asi ťažko sa bude dať hovoriť u nás o trvalo-udržateľnom hospodárení. V 80-tych rokoch minulého storočia dosahovali priemerné úrody na lúkach 4 t a na pasienkoch 2 t sušiny. V roku 2012 dosiahla priemerná úroda za lúky a pasienky spolu 1,84 t. Čo je však ešte horšie, zároveň s úrodami poklesol aj obsah živín v porastoch. Bez vrátenia živín do prostredia nemôžeme očakávať do budúcna žiadnu pozitívnu zmenu, práve naopak.

A ešte jedna múdra veta so Švajčiarska: Pre podhorské a horské oblasti sú lepšie 2 dojnice s produkciou 5 000 l mlieka za laktáciu ako jedna s 10000 l !!!