Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií.




KVETY | ZÁHRADKA | OKRASNÁ ZÁHRADA | ZDRAVÁ VÝŽIVA | RECEPTY | PORADŇA | KUTIL | ENCYKLOPÉDIA | DOM A CHALUPA |                               ADRESÁR | REKLAMA | KONTAKT

NÁPOJE | ŽIVOTNÉ PROSTREDIE | ZAUJÍMAVOSTI | DOBRÉ RADY | GARDEN PARTY | VÝSTAVY | DISKUSIE K ČLÁNKOM                                                             MAPA STRÁNOK
Hľadať na stránkach

Nájdete nás aj
na FaceBook-u

Nájdete nás aj
na Youtube

Životné prostredie
PartnePartneri

Naposledy pridané


Najčítanejšie

Reklama    



Štátni lesníci chcú voľné ruky na boj s lykožrútmi dátum pridania
06-08-2008


Štátni lesníci varujú, že v dôsledku nespracovanej veternej a rozširujúcej sa podkôrnikovej kalamity hrozí v nasledujúcich 30 rokoch odumretie 415-tisíc hektárov z celkovej výmery 510-tisíc hektárov smrečín na Slovensku, čo by znamenalo úbytok 100 miliónov kubických metrov smrekovej drevnej hmoty.


Ako vedenie podniku Lesy SR informovalo na dnešnom stretnutí s novinármi, za prvý polrok tohto roku evidoval podnik 2,37 milióna metrov kubických kalamity.

Podľa generálneho riaditeľa Lesov SR Jozefa Minďáša je situácia vážna najmä pre nedôslednosť prístupu úradov, keď neskoré vydávanie alebo zamietnutie vydania príslušných povolení spôsobilo, že sa včas nevyrovnali s kalamitou. Pri eliminácii lykožrúta je totiž dôležité rýchlo a dôkladne odstrániť padnuté kalamitné drevo a lykožrútom napadnuté porasty, čo sa pre neudeľovanie povolení v chránených oblastiach nestalo. Pre vyše 200-percentný nárast lykožrútov v tomto roku aplikujú proti nim štátni lesníci aj chemický postrek s účinnou látkou cypermetrínom. Ošetrili tak 1,5 milióna kubických metrov kalamitného dreva. „Musíme vykonať všetko, čo je možné, od chémie, cez lesopestovné opatrenia po všetky metódy ochrany lesa, lebo smrekové lesy naozaj odchádzajú. Nepotrebujeme nič iné, len aby lesníci dostali voľné ruky a mohli plne aplikovať opatrenia, ktoré vieme robiť. A garantujeme, že stav našich lesov bude znova taký ako predtým,“ povedal Minďáš. Pripomenul, že chemický postrek aplikujú len na veľmi obmedzenom území za prísnych bezpečnostných opatrení. Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR Liptovský Hrádok Rudolf Kučerík k tomu dodal, že keby nevzniklo ministerstvo životného prostredia, keby nemali mimovládne organizácie veľké právomoci a lesy by boli v rukách lesníkov, boli by také krásne ako pred dvadsiatimi rokmi.

Ako príklad šírenia podkôrnikovej kalamity uviedli štátni lesníci nízkotatranskú Bystriansku dolinu v okrese Brezno, kde víchrica v novembri 2004 pováľala 53-tisíc kubických metrov ihličnatých stromov. Lesníci z toho 39-tisíc kubíkov do roka spracovali a 14-tisíc kubíkov nechali ležať bez zásahu, pretože ministerstvo životného prostredia im znemožnilo spracovávať kalamitné drevo v treťom stupni ochrany Národného parku Nízke Tatry (NAPANT). Podľa lesníkov sa v dôsledku tohto zákazu stalo spadnuté drevo živnou pôdou pre podkôrnikovú nákazu, ktorá tam od roku 2004 dodnes spôsobila ďalších 53-tisíc



kubických metrov kalamity. Podľa štátnych lesníkov treba čo najskôr odstrániť všetky padnuté a lykožrútom napadnuté smrekové porasty, na čo je potrebné vybudovať nové prístupové cesty v tejto doline, ktoré by slúžili aj ako protipožiarne. Ich žiadosti na budovanie ciest však štátne orgány zamietli. Na otázku, prečo sú podkôrnikové kalamity aj na Kysuciach a Orave, kde lesníci nemuseli nechávať žiadne spadnuté drevo a mali „voľné ruky“, Minďáš uviedol, že tam je dlhodobý nepriaznivý stav v dôsledku znečistenia ovzdušia v 70. a 80. rokoch minulého storočia a potrebné opatrenia proti lykožrútom tam neurobili majitelia súkromných lesov.

S názorom lesníkov súhlasí aj riaditeľka Správy NAPANT Elena Gregorová. Podľa nej by trvalo stáročia, kým by sa lesy obnovili samy. Pripomenula, že v NAPANT nie sú pôvodné, ale lesníkmi vysadené lesy, prevažne smrekové monokultúry, ktoré boli až v roku 1969 preklasifikované z hospodárskych na ochranné. „Bezzásahový režim, ktorý bol plošne uplatňovaný na území národného parku, nikto neposúdil, hoci každý vedel, že sú to monokultúrne porasty. Keď sa robia lanovky, posudzuje sa vplyv na životné prostredie. Prečo nikto v roku 2004 ani neskôr neposúdil, aký výsledok bude mať bezzásahový režim na smrečinové porasty,“ povedala Gregorová. Podporuje aj ošetrovanie smrečín postrekom povolenými chemickými látkami, ktorých škodlivý vplyv na biotopy posúdili odborníci. Podľa nej je to cesta menšieho zla, možnosť zachrániť aspoň mladé porasty smrečín. „Je vyvolávaná kvázi panika, že územie NAPANT je otrávené, že je nezvratným spôsobom poškodené. Sú to informácie vytrhnuté z kontextu,“ dodala Gregorová.

Bývalý riaditeľ a v súčasnosti odborný pracovník Správy NAPANT Marián Jasík zdôrazňuje, že chemické postreky do národného parku nepatria. Pracovníci Správy NAPANT už preto adresovali riaditeľovi Štátnej ochrany prírody Andrejovi Vidrovi otvorený list, v ktorom ho žiadajú o prehodnotenie postoja k aplikácii chemických látok v NAPANT. „Aplikovaný neselektívny insekticíd usmrcuje takmer všetok hmyz, ktorý sa s ním dostane do kontaktu, vrátane vzácnych a chránených druhov a druhov, pre ktoré bolo toto územie vyhlásené za chránené. Chemické látky kontaminujú potravinový reťazec a nepriamo ohrozujú populácie ďalších skupín živočíchov, najmä vtákov,“ uvádza sa v liste, ktorý podľa Jasíka podpísalo 18 z 21 strážcov a odborných pracovníkov Správy NAPANT. Situácia v lykožrútom napadnutých smrečinách nie je podľa neho taká dramatická, ako sa javí z povrchného pohľadu na skupiny vyschnutých stromov. „Pokiaľ do toho lesa vojdeme, vidíme tam, že ďalšia generácia stromov rôznych druhov nahrádza stromy, ktoré odumrú,“ povedal Jasík. Pripustil, že v hospodárskych lesoch zameraných na produkciu dreva by sa to mohlo posudzovať ako katastrofa. V lesoch národných parkov by sa to však ako katastrofa vnímať nemalo. Pripomenul, že hoci obnova lesa pri bezzásahovosti by trvala dlhšie, príroda by si to urobila lepšie a zadarmo.

Autor: SITA
   

verzia pre tlač

Reakcie na článok počet príspevkov: 3



1 Daniel Manduch 29-08-2008 | 14:22:36
Je ťažké rozsúdiť mne laikovi tento rozpor. Striekať alebo nestriekať, nechať na prírodu, alebo zasiahnuť. Jedno ma zaráža, Ak ide aj štyrom o to isté a majú aj citový vzťah k tomu, vedia nájsť riešenie. Jednoduché. Myslím, si že z obidvoch strán, ochranárskej i lesníckej zaznieva poddtón zisku, urazenej ješitnosti a straty moci. Mám len jednu otázku. Ide vám vôbec o tú prírodu a jej ochranu??????????????? Mám podozrenie, že len okrajove.

2 Občan 31-08-2008 | 20:49:34
Zaujímavé konštatovanie /hodnotenie/ konania z viacerých strán pohľadov. Zo všetkých vyplýva - kto chce psa biť, palicu si nájde. Otvorene povedané, dvíha sa mi žalúdok z "fundovaných" rečí ochranárov o tom že príroda si sama pomôže. My sme už do prírody zasiahli tak, že sama to nezvládne bez vzniku ďalších škôd. Bol som svedkom, a kto má oči vidí ako príroda zvláda kalamitu. Súčasný stav považujem za hanbu všetkých zainteresovaných na stave životného prostredia. Vyhrávajú invázne druhy a celková devastácia sa následne zväčšuje. Zver sa z postihnutých oblastí presunula a naďalej presúva do oblasti kde sú pre ňu vyhovujúce podmienky. Návrat je v nedohľadne. Svojím presunom narúša miestne podmienky i v iných oblastiach pričom nerovnováha sa zväčšuje. Nestriekať, preto že budú postihnuté aj chránené druhy nemôže byť rozhodujúcim dôvodom ( zdravý rozu hovorí, že by nemal byť). Likvidáciou biotopu vplyvom kalamity jedného živočíšneho druhu - lykožrúta, sú taktiež likvidované prirodzené podmienky chránených druhov. Takže nechajme lykožrútov nech zlikvidujú ostatných živočíchov, alebo aspoň nech im riadne skomplikujú život, nás sa to predsa netýka. (To chcú ochranári?) Jedno je zaujímavé, súčasní ochranári nemajú asi pamäť. Ak im tečie mlieko po brade na čo by si mohli pamätať. Chemická ochrana bola vykonávaná aj v minulosti ( a nielen u nás - i v západných demokraciách). a príroda si s dôsledkami chemickej ochrany pomohla oveľa rýchlejšie ako s kalamitou. Krásnym zdrojom inšpirácie boja za ochranu prírody - mal by byť boj proti tzv. riadeným požiarom, ktoré vykonávajú v iných krajinách i v národných parkoch ako prevenciu proti rozsiahlým požiarom. Ochranári - bojujte proti tomu - nech radšej vyhorí všetko aspoň sa nebude môcť "niekto" obohatiť. (to chcú ochranári?).

3 Občan 31-08-2008 | 21:31:56
Ak je zmyslom ochrany prírody to aby na Slovensku rástli iba - trnky, šípky, černičie a im podobné invázne druhy tak naši ochranári sú na najlepšej ceste. Akokoľvek sa zdá komické heslo : "Zabi bobra, zachrániš strom" tak naši ochranári sa riadia tým istým len v opačnom garde - "Zabi strom zachrániš lykožrúta". Asi budú najspokojnejší, keď nebude ani jeden zdravý strom - potom na tom nikto nezbohatne. Z niektorých krokov ochranárov mám dojem, že si pletú prírodu s prirodzením. Nestačí byť vždy proti niečomu - to je najjednoduchšie, treba byť aj za niečo! Som zvedavý či tí pravoverní nechávajú aj svoje telo nech si poradí samo pri svojich chorobách (chrípka, nádcha a pod.) a nesiahnu po liekoch. Predpokladám, že odmietnú antibiotiká, pretože tie zabijú v ich tele všetky "baktérie" teda aj tie dobré. Ak sa sami nechajú liečiť, prečo vo vzťahu k prírode nepristupujú rovnako. Prečo nepoužívajú rovnakú logiku voči sebe ako voči prírode: nechajme lykožrúta* (*dosaď čo chceš - kormorána a pod.) nech si žije, že zničí stom* (*dosaď čo chceš - rieky, ryby a pod.) nevadí narastie nový. Nebudem sa liečiť a keď zomriem narodí sa niekto druhý. Zdá sa to morbídne? Urobte si na to svoj názor. V niektorých prípadoch, ak by boli zásadoví, napáchali by za svoj kratší život menej škody, čo by bolo značným prínosom.




Vaša reakcia:


Podpis:


Odpovedzte na kontrolnú otázku: Akú farbu má SNEH?
(bez správnej odpovede automat nezaznamená Váš príspevok,
a obsah, ktorý ste napísali, sa stratí)








Partnerské portále

Posledné reakcie

Reklama



Najdiskutovanejšie

Aké bude počasie?
Predpoveď na
dnes

uvedené hodnoty sú
Max. denná /
/ Min. ranná
teplota

KVETY | ZÁHRADKA | OKRASNÁ ZÁHRADA | ZDRAVÁ VÝŽIVA | RECEPTY | PORADŇA | KUTIL | ENCYKLOPÉDIA | POHĽADNICE | ADRESÁR | REKLAMA | MAPA STRÁNOK | KONTAKT
Obsah stránok je predmetom autorsko-právnej ochrany v zmysle Autorského zákona č.387/1997 Z.z. v platnom znení. Delphine Computers & Software Studio