Za pozitíva reformy považuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR predovšetkým zvýšenie finančnej podpory vo forme národných obálok pre nové členské štáty o 100 mil. eur, čo v prípade Slovenska predstavuje dvojnásobný nárast oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie. Súčasťou reformy je aj zavedenie odpojenej jednotnej platby pre pestovateľov, teda možnosť priamych platieb pre pestovateľov viniča, zaradenie propagácie na trhoch tretích krajín do národnej obálky, ako i možnosť, aby členský štát EÚ s alokáciou menšou ako 2,5 mil. eur v roku 2009 nemusel presunúť tieto zdroje do rozvoja vidieka. Po stretnutí Rady ministrov pôdohospodárstva a rybného hospodárstva členských krajín EÚ




v Bruseli, ktoré sa uskutočnilo 17. až 19. decembra 2007, o tom informovala Katarína Belická z Odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou Ministerstva pôdohospodárstva SR.

K ďalším pre Slovensko výhodným opatreniam patrí podľa rezortu pôdohospodárstva zákaz miešania vín jednej odrody pôvodom z rôznych členských štátov, pokiaľ s tým daný členský štát nesúhlasí. Za pozitívum rezort pôdohospodárstva považuje aj povolenie používania sacharózy, pričom sa nezavedie povinnosť označovať obsah cukru alebo muštu na etikete. Kladne tiež ministerstvo hodnotí aj možnosť, aby si členské štáty EÚ mohli ponechať pri označovaní vín paralelne v platnosti status quo. Počas zasadnutia Rady ministrov sa uskutočnilo aj bilaterálne rokovanie ministerky Zdenky Kramplovej s jej maďarským kolegom o tzv. Tokajskej otázke. Výsledkom rokovania bola dohoda o tom, že expertná skupina opätovne zasadne v čo najkratšom čase a dorieši otvorené technické otázky tak, aby sa medzivládna dohoda mohla podpísať už na jar budúceho roka. Obaja ministri zároveň podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej sa zaviazali predložiť spoločnú špecifikáciu Tokajských vín. Pôvodný návrh Maďarska bol, aby špecifikáciu predložilo iba Maďarsko, keďže má väčšiu produkciu.