Čo je fibrilácia srdcových predsiení?
Správna činnosť srdca je riadená elektrickými impulzmi, ktoré vznikajú v dutinách srdca, ktoré sa nazývajú predsiene. Elektrické impulzy spôsobujú zmrštenie srdcovej svaloviny, ktorá následne vypudzuje krv do celého tela. Za normálnych okolností srdce u zdravého človeka bije pravidelnesfrekvenciou 60 až 70 úderov za minútu. Pri podstatne pomalšej alebo rýchlejšej činnosti srdca alebo nepravidelnej akcii sa už dá hovoriť o srdcovej arytmii. Najčastejšou z nich je fibrilácia predsiení. Na predsieňach vznikajú rýchle chaotické impulzy, v dôsledku čoho predsiene prestávajú normálne pracovať a srdce pracuje nepravidelne, väčšinou so striedaním veľmi rýchlych fáz, s fázami veľmi pomalými. Dôsledky tejto arytmie môžu byť fatálne. Len na Slovensku ňou trpí najmenej 100 tisíc ľudí. Týka sa to najmä tých, ktorí majú viac ako 50 rokov a trpia vysokým krvným tlakom osobitne v prípade, ak nie sú dlhodobo dobre liečení. Dá sa teda povedať, že fibrilácia predsiení je epidémiou nášho storočia, ktorá zapríčiňuje cievnu mozgovú príhodu, teda ľudovo povedané mozgovú porážku. Mozgová porážka je u týchto chorých zväčša spôsobená krvnou zrazeninou, ktorá pri fibrilácii predsiení môže vzniknúť v dutinách srdca a môže byť vymrštená do krvného obehu. Ak sa dostane do niektorej z mozgových tepien,upchá ju a spôsobí odumretie časti mozgu.
Epidemiologická štúdia
S cieľom zistiť reálny výskyt fibrilácie predsiení srdca v rizikovej slovenskej populácii iniciovala Slovenská asociácia srdcových arytmií epidemiologickú štúdiu, do ktorej boli zapojení nielen odborníci internisti, ale aj zdravotnícki zamestnanci vybraných domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb na východnom, strednom a západnom Slovensku. Štúdia bola realizovaná z edukačného grantu spoločnosti BayerHealthCare. Celkovo sa do neho zapojilo 75 internistov a viac ako 30 domovov dôchodcov.
Epidemiologická štúdia prebiehala pod záštitou Prof.MUDr. Roberta Hatalu, CSc, FESC, FACC, prednostu Kliniky kardiológie a angiológie NÚSCH v Bratislave. Slovensko sa týmto zapojilo do celoeurópskeho projektu, ktorého cieľom je zistiť presnejšie percento populácie tých, ktorí sú postihnutí fibriláciou srdcových predsiení.
Podľa slov profesora Hatalu štúdia priniesla zaujímavé výsledky. „Vyše stotisíc meraní potvrdilo náš predpoklad, že fibrilácia predsiení môže byť u ľudí starších než 60 rokov, veľmi častá. Pri meraní krvného tlaku sme zistili takmer v desiatich percentách výrazne nepravidelnú, akciu srdca. U týchto pacientov je veľké podozrenie, že trpia na doteraz nediagnostikovanú fibriláciu predsiení. Všetci títo pacienti sa v ďalšom priebehu podrobia špeciálnym vyšetreniam a predpokladám, že v sledovanej populácii nájdeme niekoľko stoviek osôb, ktorí sú reálne ohrození mozgovou porážkou, a môžu profitovať z preventívnej liečby, aby sa takejto potenciálne smrteľnej príhode predišlo.“
Liečba porúch srdcového rytmu
Moderná medicína prináša efektívne možnosti liečby porúch srdcového rytmu, ktoré sa opierajú o včasnú a exaktnú diagnostiku.
Medzi liečebné metódy ovplyvňujúce výskyt a trvanie srdcových arytmií patria lieky (tzv. antiarytmiká), katétrová alebo chirurgická liečba a implantácie špeciálnych generátorov elektrických impulzov – kardiostimulátorov alebo defibrilátorov.
Bez ohľadu na zvolenú liečebnú stratégiu však kľúč k prevencii devastujúcej mozgovej porážky ako komplikácie najčastejšej srdcovej arytmie – fibrilácie predsiení - predstavuje liečba znižujúca zrážanlivosť krvi – tzv. antitrombotická alebo antikoagulačná liečba. Doteraz využívanou metódou antikoagulačnej liečby je použitie liekov blokujúcich účinok vitamínu K v tele (tzv. antagonistov vitamínu K), čo znižuje tvorbu faktorov regulujúcich zrážanlivosť krvi. Podľa najnovších odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti by u väčšiny pacientov s fibriláciou predsiení mali byť uprednostňované nové perorálne antikoagulanciá. Tieto prekonávajú obmedzenia tradičných liekov - antagonistov vitamínu K (nemajú interakcie s potravinami, nevyžadujú pravidelné monitorovanie účinku v krvi v niekoľkodňových či týždňových intervaloch a i.). Keďže sa jedná o nové lieky a klinické skúsenosti s nimi narastajú postupne, nové perorálne antikoagulačné lieky sa musia využívať pri prísnom dodržiavaní schválených pravidiel ich preskripcie a starostlivým trvalým klinickým dohľadom. Klinické štúdie spolu na viac ako 60 tisíc pacientoch na celom svete, potrebné pre registráciu týchto liekov, ukázali, že sú aspoň rovnako alebo viac účinné a súčasne bezpečnejšie ako tradičná liečba antagonistami vitamínu K. V porovnaní s doterajšou liečbou významne znižujú riziko vzniku cievnej mozgovej príhody a súčasne vyvolávajú podstatne menej nebezpečných krvácaní. Dá sa konštatovať, že ide o jednu z najvýznamnejších inovácií liečby srdcových ochorení v tomto desaťročí.
